Systémové úlohy vo výučbe organickej chémie
DOI:
https://doi.org/10.54779/chl20230522Klíčová slova:
metóda SATL, systémové úlohy, kognitívne procesy, výučba organickej chémieAbstrakt
This paper builds on a previous one entitled “Systemic Tasks in the Teaching of Inorganic Chemistry” published in Chemické listy 9/2022, which explained the SATL method (Systemic Approach in Teaching and Learning), described the individual types of systemic tasks in inorganic chemistry, and provided examples. This paper aims to share examples of systemic tasks designed for teaching organic chemistry, which focus on developing higher-order cognitive processes. 89 teachers applied these systemic tasks in teaching 2136 second year grammar school students in the course of two school years (2019–2021). Upon verification, it was confirmed that systemic tasks enhanced students’ understanding of organic chemistry and contributed to the development of cognitive and scientific skills such as critical thinking, problem-solving, cooperation, argumentation, and result interpretation. The teachers involved in this research also provided their opinions on the pros and cons of this teaching tool in terms of motivation, deeper understanding, identifying misconceptions, and time requirements.
Tento článok nadväzuje na predchádzajúci článok s názvom "Systémové úlohy vo vyučovaní anorganickej chémie" uverejnený v Chemických listoch 9/2022, v ktorom bola vysvetlená metóda SATL (Systemic Approach in Teaching and Learning), popísané jednotlivé typy systémových úloh v anorganickej chémii a uvedené príklady. Cieľom tohto príspevku je sprístupniť o príklady systémových úloh určených na vyučovanie organickej chémie, ktoré sú zamerané na rozvoj kognitívnych procesov vyššieho rádu. Tieto systémové úlohy aplikovalo 89 učiteľov vo vyučovaní na 2136 žiakoch 2. ročníka gymnázií v priebehu dvoch školských rokov (2019–2021). Po overení sa potvrdilo, že systémové úlohy zlepšili porozumenie žiakov organickej chémie a prispeli k rozvoju kognitívnych a vedeckých zručností, ako sú kritické myslenie, riešenie problémov, spolupráca, argumentácia a interpretácia výsledkov. Učitelia zapojení do tohto výskumu tiež poskytli svoje názory na kladné a problémové stránky tohto vyučovacieho nástroja z hľadiska motivácie, hlbšieho porozumenia, identifikácie miskoncepcií a časovej náročnosti.